VÁPNIK
Druhou kategóriou je obsah vápnika v diete. Šteňatá veľkých plemien majú výrazne vyšší metabolický obrat vápnika (asi 100x), schopnosť vstrebávania vápnika z čreva je asi 40 % a v prípade relatívneho nedostatku môže byť črevná absorbcia zvýšená až na 90%. Z toho vyplýva, že krátkodobý nedostatok vápnika nie je problém.
Naopak neexistuje žiadna ochranná bariéra proti chronickému nadbytku (črevná absorpcia nemôže byť znížená pod 40%). Zvýšená hladina vápnika v organizme je v priamom vzťahu s výskytom ochorení „osteochondrotického“ typu (dysplázia lakťového kĺbu, osteochondróza kostí a kĺbov).
V súčasnej dobe sa javí, že základnou charakteristikou vhodnosti diety je optimálny pomer energie a vápnika v kŕmnej dávke.
VÁPNIK A JEHO REGULÁCIA
Koncentrácia vápnika v krvi je vnútornými mechanizmami udržovaná na úrovni 2,2-3,0 mmol u dospelého psa a 2,4-2,9 mmol u šteňaťa (1). Toto množstvo vápnika je nevyhnutné pre správny priebeh biologických procesov, ako sú napr. svalové sťahy, uvolňovanie hormónov a zrážanie krvi. Na regulácii hladiny vápnika sa podieľajú tieto špecifické hormonálne regulátory:
vitamín D (1,25 dihydroxykalciferol), parathormón, kalcitonín (6) a tri orgánové systémy:
kosti, črevá, obličky.
V potrave obsiahnutý vápnik sa do krvi dostáva aktívnym a pasívnym prestupom cez črevnú stenu. Aktívny prestup je riadený vitamínom D, ktorý sa vytvára v obličkách v priamej náväznosti na kolísaní krvnej hladiny vápnika. Ak klesne hladina vápnika v krvi, zvýši sa množstvo vytvoreného vitamínu D, čím dojde k zvýšeniu vstrebávania vápnika z natráveniny z bežných 40% až na 90%. Toto je silný obranný mechanizmus, ktorý chráni v tomto prípade šteňa pred nedostatkom vápnika v potrave.
Druhým hormónom v rade, ktorý hospodári v organizme s vápnikom je parathormón. Tvorba parathormónu je závislá nielen na hladinách vápnika v krvi, ale aj na množstve fosforu. Cieľovými orgánmi pôsobenia parathormónu sú podobne ako pri vitamíne D kosti a obličky.Ak dôjde napr. k poklesu krvných hladín vápnika alebo naopak k nárastu hladín fosforu, zvýši sa množstvo cirkulujúceho parathormónu. Ten potom bezprostredne vyvolá uvolňovanie vápnika z kostí a zvýši vylučovanie fosforu z organizmu obličkami. Ďalším v rade z regulátorov obsahu vápnika v organizme je hormón prištítnych teliesok kalcitonín. Hlavnou funkciou kalcitonínu je ukladanie nadbytočného vápnika do kostí. To znamená, že pri dlhodobom nadmernom prijme vápnika zvýšené množstvo uvolneného kalcitonínu spôsobí nadmernú mineralizáciu skeletu.
Dlhodobý nadbytočný príjem vápnika vedie k spomaleniu zrenia kostí a chrupaviek. Dochádza k zvyšovaniu celkového objemu kostného tkaniva, oddialeniu remodelácie kostí (5,7) a následne negatívne ovplyvní proces premeny chrupaviek na kosť - enchondrálna osifikácia. Absolútne zvýšená hladina vápnika v krvi je pre vznik ochorení nebezpečnejšia, ako zmeny v pomere vápnika a fosforu.
FOSFOR
Skrmovanie potravy s vysokým obsahom fosforu a nízkym obsahom vápnika môže viesť k ochoreniu, ktoré sa vplyvom nadmernej tvorby parathormónu prejavuje odvápnením kostí. Nadmerný obsah fosforu v diete stimuluje produkciu parathormónu, ktorého úlohou je regulovať hladinu vápnika a fosforu v krvi. Dochádza k zvýšenému vylučovaniu fosforu z organizmu, ktoré súvisí s odbúravaním vápníka v záujme udržania metabolickej rovnováhy. Výsledkom je strata vápnika z rastúcej kostry. Toto ochorenie sa nazýva sekundárna nutričná hyperparatyreóza. Toto ochorenie bolo a je zamieňané za krivicu (rachitídu) - hypovitaminózu D, ktorá sa v chovoch psov v podstate nevyskytuje vďaka bohatým zdrojom vitamínu D v prirodzenej potrave. Najčastejšie sa s odvápnením kostí stretávame u psov kŕmených doma pripravovanou stravou s vysokým podielom mäsa. (Mäso je všeobecne bohaté na fosfor a chudobné na vápnik.)
Aké sú teda základné nutričné odporúčania:
Najčastejším a velmi populárnym omylom je suplementácia kŕmenia minerálnymi prípravkami (najmä vápnik).
Pokiaľ sa objavia ortopedické problémy (vbočené alebo vybočené postoje hrudných končatín, presúvanie váhy na hrudné končatiny, kolísavá chôdza zadku, hopsanie zadných končatín, strnulý chod končatín, odľahčovanie, prešľapnuté labky, odmietanie chôdze po schodoch, skoku do auta, krívanie najmä po odpočinku alebo po záťaži), je vhodné vyhľadať veterinárneho lekára a dané príznaky konzultovať. Niektoré ochorenia majú relatívne dobrú prognózu po včasnom zásahu, ale výsledky terapie sú neporovnateľne horšie po dlhodobom priebehu ochorenia v dôsledku sekundárnych degeneratívnych zmien kĺbov (artróza).
Literatúra:
Druhou kategóriou je obsah vápnika v diete. Šteňatá veľkých plemien majú výrazne vyšší metabolický obrat vápnika (asi 100x), schopnosť vstrebávania vápnika z čreva je asi 40 % a v prípade relatívneho nedostatku môže byť črevná absorbcia zvýšená až na 90%. Z toho vyplýva, že krátkodobý nedostatok vápnika nie je problém.
Naopak neexistuje žiadna ochranná bariéra proti chronickému nadbytku (črevná absorpcia nemôže byť znížená pod 40%). Zvýšená hladina vápnika v organizme je v priamom vzťahu s výskytom ochorení „osteochondrotického“ typu (dysplázia lakťového kĺbu, osteochondróza kostí a kĺbov).
V súčasnej dobe sa javí, že základnou charakteristikou vhodnosti diety je optimálny pomer energie a vápnika v kŕmnej dávke.
VÁPNIK A JEHO REGULÁCIA
Koncentrácia vápnika v krvi je vnútornými mechanizmami udržovaná na úrovni 2,2-3,0 mmol u dospelého psa a 2,4-2,9 mmol u šteňaťa (1). Toto množstvo vápnika je nevyhnutné pre správny priebeh biologických procesov, ako sú napr. svalové sťahy, uvolňovanie hormónov a zrážanie krvi. Na regulácii hladiny vápnika sa podieľajú tieto špecifické hormonálne regulátory:
vitamín D (1,25 dihydroxykalciferol), parathormón, kalcitonín (6) a tri orgánové systémy:
kosti, črevá, obličky.
V potrave obsiahnutý vápnik sa do krvi dostáva aktívnym a pasívnym prestupom cez črevnú stenu. Aktívny prestup je riadený vitamínom D, ktorý sa vytvára v obličkách v priamej náväznosti na kolísaní krvnej hladiny vápnika. Ak klesne hladina vápnika v krvi, zvýši sa množstvo vytvoreného vitamínu D, čím dojde k zvýšeniu vstrebávania vápnika z natráveniny z bežných 40% až na 90%. Toto je silný obranný mechanizmus, ktorý chráni v tomto prípade šteňa pred nedostatkom vápnika v potrave.
Druhým hormónom v rade, ktorý hospodári v organizme s vápnikom je parathormón. Tvorba parathormónu je závislá nielen na hladinách vápnika v krvi, ale aj na množstve fosforu. Cieľovými orgánmi pôsobenia parathormónu sú podobne ako pri vitamíne D kosti a obličky.Ak dôjde napr. k poklesu krvných hladín vápnika alebo naopak k nárastu hladín fosforu, zvýši sa množstvo cirkulujúceho parathormónu. Ten potom bezprostredne vyvolá uvolňovanie vápnika z kostí a zvýši vylučovanie fosforu z organizmu obličkami. Ďalším v rade z regulátorov obsahu vápnika v organizme je hormón prištítnych teliesok kalcitonín. Hlavnou funkciou kalcitonínu je ukladanie nadbytočného vápnika do kostí. To znamená, že pri dlhodobom nadmernom prijme vápnika zvýšené množstvo uvolneného kalcitonínu spôsobí nadmernú mineralizáciu skeletu.
Dlhodobý nadbytočný príjem vápnika vedie k spomaleniu zrenia kostí a chrupaviek. Dochádza k zvyšovaniu celkového objemu kostného tkaniva, oddialeniu remodelácie kostí (5,7) a následne negatívne ovplyvní proces premeny chrupaviek na kosť - enchondrálna osifikácia. Absolútne zvýšená hladina vápnika v krvi je pre vznik ochorení nebezpečnejšia, ako zmeny v pomere vápnika a fosforu.
FOSFOR
Skrmovanie potravy s vysokým obsahom fosforu a nízkym obsahom vápnika môže viesť k ochoreniu, ktoré sa vplyvom nadmernej tvorby parathormónu prejavuje odvápnením kostí. Nadmerný obsah fosforu v diete stimuluje produkciu parathormónu, ktorého úlohou je regulovať hladinu vápnika a fosforu v krvi. Dochádza k zvýšenému vylučovaniu fosforu z organizmu, ktoré súvisí s odbúravaním vápníka v záujme udržania metabolickej rovnováhy. Výsledkom je strata vápnika z rastúcej kostry. Toto ochorenie sa nazýva sekundárna nutričná hyperparatyreóza. Toto ochorenie bolo a je zamieňané za krivicu (rachitídu) - hypovitaminózu D, ktorá sa v chovoch psov v podstate nevyskytuje vďaka bohatým zdrojom vitamínu D v prirodzenej potrave. Najčastejšie sa s odvápnením kostí stretávame u psov kŕmených doma pripravovanou stravou s vysokým podielom mäsa. (Mäso je všeobecne bohaté na fosfor a chudobné na vápnik.)
Aké sú teda základné nutričné odporúčania:
- Rastúce psy veľkých plemien kŕmiť kompletnou granulovanou zmesou vytvorenou špeciálne podľa ich odlišností a v žiadnom prípade nepridávať minerálne alebo vitamínové doplnky.
- Veľké plemená psov majú tendenciu k príliš rýchlemu rastu, ktorý vedie v období puberty k neúmernému zvýšeniu záťaže na rastúcu kostru. Tento faktor ovplyvňuje najmä prejav dysplázie bedrových kĺbobov. Prevenciou je zníženie energetického obsahu kŕmenia a optimalizáciu rastovej krivky.
- Obsah proteínu musí kryť potreby rastúceho jedinca. Nadmerná dotácia proteínu sama o sebe nevedie priamo k zvýšeniu rizík vzniku ochorení, pokiaľ je vyvážený energetický obsah krmiva.
- Šteňatá veľkých plemien psov nemajú obranné mechanizmy, ktoré by umožňovali znižovať absorbciu vápnika pri chronickom nadbytočnom príjme v kŕmnej dávke. Bol dokázaný vzťah medzi vznikom osteochondrózy (patologický proces postihujúci kĺbové a kostné chrupavky) a chronickým nadbytkom vápnika v kŕmení. Objektívne hodnotenie obsahu vápnika vychádza z porovnania s energetickými hladinami.
- Obsah vitamínu D vo väššine kompletných kŕmnych zmesí je absolútne dostačujúci (častokrát nadhodnotený). Riziká hypovitaminózy (rachitis) sú čiste teoretické, omnoho nebezpečnejšia je laická suplementácia s výraznou možnosťou vzniku hypervitaminózy D.
Najčastejším a velmi populárnym omylom je suplementácia kŕmenia minerálnymi prípravkami (najmä vápnik).
Pokiaľ sa objavia ortopedické problémy (vbočené alebo vybočené postoje hrudných končatín, presúvanie váhy na hrudné končatiny, kolísavá chôdza zadku, hopsanie zadných končatín, strnulý chod končatín, odľahčovanie, prešľapnuté labky, odmietanie chôdze po schodoch, skoku do auta, krívanie najmä po odpočinku alebo po záťaži), je vhodné vyhľadať veterinárneho lekára a dané príznaky konzultovať. Niektoré ochorenia majú relatívne dobrú prognózu po včasnom zásahu, ale výsledky terapie sú neporovnateľne horšie po dlhodobom priebehu ochorenia v dôsledku sekundárnych degeneratívnych zmien kĺbov (artróza).
Literatúra:
- DC, Richardson: Developmental orthopedics: Nutritional influences in the dog. In: Ettinger: Textbook of Veterinary Intemal Medicine,4th edition,1995
- A, Hedhammer: Ovemutrition and skeletal disease: An experimental study in growing Great Dane dogs. Comell Vet,64(suppl 5):11,1974
- A, Goedegebuure: Morfological findings in young dogs chronically fed a diet containing excess calcium. Vet Pathol,23:594,1986
- HAW, Hazewinkel: Calcium metabolism in Great Dane dogs fed diets with various calcium and phophorus levels. J Nutr,121:599,1991
- HAW, Hazewinkel: Influences of chronic calcium excess on the skeletal development of growing Great Danes. J Am Anim Hosp Assoc,21:377,1985
- HAW, Hazewinkel: Influences of different calcium intekes on calcium metebolism and skeletal development in young Great Danes.(thesis) Utrecht state University,1985
- HAW, Hazewinkel: Calcium metabolism and skeletal development in dogs. In ICH Burger: Nutrition of the dog and cat, Waltham Symposium 7. Cambridge University Press,1989, pp 293-302
- K, Damrich: Relationship between nutrition and bone growth in large and giant dogs.J Nutr,121:5114,1991
- MR, Slatec Diet and exercise as potential risk factors for osteochondritis dissecans in dogs. Am J Vet Res,53(11):2119,92
