Obsah:
1. Diétna terapia
2. Fyzická aktivita
3. Modifikácia správania
4. Klinické štúdie
5. Referencie
Obezita je najčastejšou formou malnutrície u malých zvierat, s ktorou sa stretávame, a ako taká predstavuje dôležitú výzvu pre veterinárnych lekárov. Štúdie v Európe ukázali, že 9 až 44% psov prichádzajúcich do ordinácií má nadváhu alebo je obézna. (Edney a Smith, 1986; Krook et al, 1960; Meyer et al, 1978; Steininger, 1981).
Výskyt obezity u psov
| Výskyt | Štúdie |
| 11,6% | Krook et al, 1960 |
| 28% | Mason, 1970 |
| 34% | Anderson, 1973 |
| 44% | Steininger, 1981 |
| 23,4% | Edney a Smith, 1986 |
Obezita vzniká následkom nadmerného množstva prísunu energie oproti jej potrebe v niektorom zo štádií života zvieraťa. V niektorých prípadoch môže byť obezita sekundárna - následok iných stavov. Endokrinné ochorenie a liekmi spôsobená polyfágia sú snáď najčastejšími známymi príčinami komplikovanými obezitou. Endokrinné ochorenia tvoria menej než 5 % príčin obezity u ľudí (Armstrong et al, 1951) a je pravdepodobné, že rovnako tomu tak bude u psov.
Skôr dostupné terapie obezity spočívali v diétnej terapii, pohybe, psychologickej modifikácii a modifikácii správania, terapie liekmi a chirurgickom zákroku. No cena a etický pohľad na farmaceutickú a chirurgickú terapiu obezity robí tieto prístupy neakceptovateľnými pre mnohých majiteľov. Prospech pohybu alebo modifikácie správania sa je malý, keď tieto procedúry sú použité samostatne, no akonáhle sú v kombinácii s diétnou terapiou, majú synergický účinok. Dávnejšie doporučenie u ľudí ukazuje, že kombinácia týchto procedúr je najlepším prístupom pre efektívnu a trvalú stratu hmotnosti (Weinsier et al, 1984).
Rovnako aj program redukcie hmotnosti založený na kombinácii zníženého príjmu energie, zvýšení fyzického pohybu (ak je možný) a terapii správania sa považuje za najúčinnejší prístup k redukcii hmotnosti u zvierat.
Diétna terapia
Pretože nadmerný príjem energie je hlavnou príčinou obezity, diétna terapia sa zameriava na obmedzenie príjmu energie. Diétna terapia zahŕňa hladovanie (totálnu reštrikciu energie) alebo kontrolovanú reštrikciu energie.
Hladovanie k redukcii hmotnosti sa zdá u psov bezpečným, ale má niekoľko nevýhod. Na rozdiel od miernej reštrikcie kalórií je spojené s neakceptovateľnou stratou oporného (chudého) tkaniva tela (Yang a vanItallie, 1976). Okrem toho hladovanie je normálne drahé (pretože hospitalizácia subjektov je nutná) a je pravdepodobne menej účinné z dlhodobého hľadiska, pretože majiteľ zvieraťa nie je priamo zúčastnený tohto procesu. Doporučenia u ľudí ukazujú, že stála strata hmotnosti väčšia než 1% za týždeň je zárukou špeciálnych opatrností a ospravedlnení (Weinsier et al, 1984).
Z tohto dôvodu je doporučovaný diétny prístup miernej reštrikcie energie.
Energia
V praxi sa ukázalo, že redukcia telesnej hmotnosti maximálne o 15 % je spočiatku rozumným cieľom. Akonáhle je dosiahnuté toto zníženie hmotnosti o 15%, ďalšie zníženie môžeme plánovať následne.
Klinické štúdie ukázali, že u psov pokles telesnej hmotnosti o 12 – 14 % počas dvanástich týždňov môže byť dosiahnuté podávaním 40 - 50% potreby energie zvieraťa pre udržanie jeho cieľovej hmotnosti (Butterwick a Markwell, 1993; Markwell et al, 1990, Markwel et al, 1994).
Veľkosť poklesu hmotnosti v týchto štúdiách je zrovnateľný s dávnejšími doporučeniami u ľudí. Napriek tomu, že toto je vodidlom pre približný pokles hmotnosti, musíme predpokladať, že existujú určité individuálne rozdiely. Kŕmenie musí byť individuálne navrhnuté, aby sme ho prispôsobili rozdielom veľkosti redukcie hmotnosti.
Existujú dve metódy redukcie obsahu energie u zvierat. Jeden prístup je skrmovať normálne kŕmenie, ale v redukovanom množstve. Ak použijeme tento prístup, vzácne toto tvorí súčasť štruktúrovaného programu redukcie hmotnosti a následne vyčerpanosť je väčšia a veľkosť úspechu menšia (Anderson a Lewis, 1980). Dôležitejšie však je, že väčšina pripravených krmív je vyvážených k normálnemu energetickému obsahu, a ak energiu znižujeme, obsah dôležitých živín je tiež znižovaný. Toto môže vytvárať stavy deficitov a môže to byť nebezpečné.
Alternatívou je kŕmenie pripravené z nízko kalorickej diéty, ktorá bola špeciálne vytvorená k dosiahnutiu strát hmotnosti a zabezpečuje prísun dostatočného množstva esenciálnych živín aj cez redukované množstvo energie. To je predovšetkým dôležité, ak je diéta podávaná dlhodobo.
Proteín
Niektoré podporné tkanivá tela u obéznych jedincov sa strácajú pri podávaní účinnej diéty. Avšak nadmerná strata proteínov počas redukcie hmotnosti nie je žiaduca, pretože straty funkčných tkanív musia byť obnovené. Niektoré z vedľajších účinkov veľmi nízkokalorických diét u ľudí môžu viesť k neadekvátnemu príjmu proteínov a následnou stratou podporných tkanív tela (Weinsier et al, 1984).
Krivka odpovedí na dávky medzi ochranou podporných tkanív a zvýšeným obsahom proteínov vo veľmi nízkokalorických diétach bola ukázaná u ľudí počas chudnutia. Avšak potreba proteínov pre udržanie optimálnej kondície a minimalizácie tkanivových strát proteínov počas redukcie hmotnosti nebola stanovená. Zdá sa, že jedincovi, ktorý je v programe redukcie hmotnosti, má byť podávané rovnaké množstvo proteínov ako jedincovi, ktorý v takom diétnom programe nie je, a má rovnakú hmotnosť.
Vitamíny, minerály a esenciálne mastné kyseliny
Veľa zdravotných problémov počas chudnutia u ľudí vzniklo na základe možného deficitu minerálov alebo vitamínov (Fisler, 1992; Weinsier et al, 1984). Nie je dôkaz o tom, že by potreba minerálov, vitamínov a esenciálnych mastných kyselín (EFA) u jedincov s diétou bola znížená, a preto je potrebný ich normálny obsah.
Vláknina
V humánnej medicíne a medicíne malých zvierat bola zaradená vláknina do jedla a kŕmenia ako zložka objemu v snahe premôcť hlad a zvýšiť tak pohodu počas programu redukcie hmotnosti. U ľudí podpora tohto pohľadu bola urobená radou krátkodobých štúdií, ktoré ukázali, že diétna vláknina redukuje množstvo prijímanej stravy alebo pocit hladu. (Delargy et al, 1993; Krotkiewski, 1984; Levine et al, 1989; Stevens et al, 1987). Iné štúdie však mali protichodné výsledky (Burley a Blundell, 1990; Burley et al, 1987).
Dávnejšie bolo uskutočnených niekoľko štúdií k posúdeniu nasycujúcich vlastností diétnej vlákniny počas reštrikcie energie, ale vzhľadom k chýbaniu evidencie existuje populárna domnienka, že pridanie diétnej vlákniny (predovšetkým nerozpustnej vlákniny) je prospešnou súčasťou programu redukcie hmotnosti u malých zvierat. V skutočnosti jedna dávnejšia štúdia ukázala, že pridanie strednej hladiny nerozpustnej vlákniny ku komerčnej nízkokalorickej diéte nemalo zjavný prospešný účinok na nasýtenosť, ak podávame psom objem energie kompatibilný s redukciou hmotnosti (Butterwick a Markwell, 1993; Butterwick et al, 1994).
Tieto štúdie ukázali, že zvýšenie obsahu rozpustnej alebo nerozpustnej vlákniny nemalo prospešný účinok na nasýtenie psov (Butterwick a Markwell, 1993; Butterwick et al, 1994).
Prístup krok po kroku
Nasledujúci postup je doporučený ako návod na terapiu obezity u psov a môže byť použitý v kombinácii s programami pohybu a modifikácie správania.
· Preberte s majiteľom nutnosť redukcie telesnej hmotnosti u zvieraťa, zdôraznite vplyv obezity na zdravie zvieraťa.
· Zvážte psa a stanovte cieľovú hmotnosť. Plánovaná redukcia hmotnosti nesmie predstavovať viac ako 15% predošlej hmotnosti zvieraťa.
· Naznačte majiteľovi, aká doba je bezpečná a vhodná pre dosiahnutie cieľovej hmotnosti. Schudnutie je obvykle dosiahnuté počas 10 – 15 týždňov, ak podávame len 40 – 50% energie, ktorú má dostávať ako udržiavaciu dávku zviera po schudnutí. Musíme sledovať množstvo podávaného krmiva a nepodávať žiadne sladkosti a zvyšky.
· Odporučte vážiť zviera starostlivo na tej istej váhe a v rovnakom čase každý týždeň alebo každých štrnásť dní a presvedčte majiteľa, aby zaznamenával hmotnosť do tabuľky. Jej malý a stály úbytok je viac zreteľný z tabuľky než len z jednoduchého pozorovania zvieraťa.
· Ak nedôjde k uspokojivému zníženiu hmotnosti, dennú dávku kŕmenia znížte o 10 %, pričom starostlivo sledujte celkové zdravie zvieraťa. Ak je taká redukcia nutná, väčšinou musí byť udržiavaná do konca obdobia podávania diéty.
· Ak dosiahneme uspokojivý úbytok hmotnosti, pes môže prejsť na normálne, vysoko kvalitné kŕmenie. Je dôležité vypočítať a pravidelne kontrolovať denný prídel krmiva pre udržanie cieľovej hmotnosti.
· Najskôr po jednom mesiaci, potom po troch mesiacoch a následne v intervale šiestich mesiacov.
· Celú dobu adekvátne povzbudzujte majiteľa.
Fyzický pohyb
Ak je použitý v kombinácii s diétnou terapiou, podporuje stratu tuku a môže pomáhať v ochrane podporných tkanív počas chudnutia. Existujú dôkazy, že pohyb môže pomôcť predísť rýchlemu prírastku hmotnosti, ktorý môže nastať po schudnutí.
Ak vytvárame program pohybu pre psa, musíme brať do úvahy aj už existujúce zdravotné problémy a je dôležité, že pre veľmi obézne zvieratá nie je vhodné okamžite zvýšiť hladinu aktivity. Obecne program pohybu pre psy môže byť relatívne ľahko aplikovaný vo forme prechádzok, ale i iné typy pohybu môžu byť vybrané so zohľadnením zdravotných problémov. Napríklad plávanie je vhodný pohyb pre psy s artritídou alebo inými pohybovými komplikáciami a predstavuje okruh svalovej aktivity, pri ktorej je vylúčený stres spôsobený hmotnosťou.
Modifikácia správania
U ľudí modifikácia správania a diétna terapia sú používané spoločne pre zlepšenie výsledkov programu na redukciu hmotnosti a zabránenie rýchlemu znovunadobudnutiu starej hmotnosti. Programy správania sa zameriavajú na faktory prostredí, ktoré kontrolujú správanie jedinca pri použití množstva techník. Cieľom takýchto programov je vytvoriť celoživotnú zmenu zvykov, a tým spôsobiť permanentný úbytok hmotnosti.
Pretože mnoho techník používaných u ľudí je nepraktických a nevhodných pre zvieratá, niektoré z nich môžu byť relatívne ľahko aplikované a môžu zlepšiť výsledok a udržanie straty hmotnosti. Základná dôležitosť v terapii správania u zvierat má zahrnúť do programu zviera i majiteľa.
Majiteľ
Najdôležitejším faktorom v terapii obezity u zvierat je súhlas majiteľa so začatím a pokračovaním v terapeutickom pláne. Prvým krokom v programe redukcie hmotnosti je uvedomenie si majiteľa, že jeho zviera je obézne, a jeho motivácia je dôležitá, pretože on kontroluje misku. Pravidelné konzultácie a podpora pomáhajú postupne vštepiť tieto atribúty.
Dôležitou zmenou v štýle života, na ktorú presviedčame klienta. je zrušenie podávania sladkostí. Mnoho majiteľov cíti, že odmena sladkosťou je podstatnou súčasťou vzťahu so zvieraťom, a môžu byť neochotní dbať na dodržiavanie tohto doporučenia. Avšak podávanie sladkostí s nepatrným množstvom kalórií ako, napríklad, žuvačiek z kože, alebo odloženie stranou časti normálnej dennej dávky, môžu byť tieto podávané bez zvýšenia denného príjmu energie. Negatívne spôsoby správania ako, napríklad, žobranie, nesmie byť trpené alebo posilnené podaním sladkosti, aj keď stále žobranie môže byť modifikované zavedením systému odmien. Tu zviera dostane odmenu len vtedy, ak predvedie dobre niektorú úlohu, ako, napríklad, sed, ľah alebo prinesenie predmetu skôr, než len žobranie kŕmenia.
Pes
U obéznych jedincov je zrútený mechanizmus, ktorý kontroluje príjem kŕmenia a vedie k nadmernému príjmu energie s následnou obezitou. Apetít sa môže u psov manifestovať vo forme žobrania a tento typ správania je dobre vyvinutý u väčšiny obéznych psov. Žobranie je naučený spôsob správania a môže fungovať nezávisle na pocite hladu u zvieraťa. Pravdepodobne u týchto zvierat sociálne a iné faktory prekonajú normálne mechanizmy sýtosti a vedú k rozvoju žobravého správania a následne k obezite. Je nepravdepodobné, že akákoľvek diéta môže takéto zviera zasýtiť z hľadiska kontroly jeho správania. Modifikácie správania psa a zmena v zvykoch majiteľa sú preto dôležité pre úspešné a dlhodobé udržanie poklesu hmotnosti.
Je dôležité, aby každé kŕmenie, ktoré je použité ako súčasť programu na redukciu hmotnosti, bolo chutné, pretože jeho dlhodobé prijímanie môže ovplyvniť úspech takého programu.